V jednej kuchyni uplynie sedem dní, možno sedem rokov, možno sedemdesiat. Žije v nej žena – možno Anna, možno Zuzana, možno Mária. Mená nie sú dôležité. Aj tak sa zabudnú skôr, než sa dopovedia.
Kto si pamätá, má moc? A kto zabudne, prežije?

Autorská inscenácia skúma ženskú skúsenosť v kontexte slovenskej histórie – medzi tým, čo si pamätáme, čo si chceme pamätať a čo nám bolo povedané, že si máme pamätať. Ženy ako tiché nositeľky pamäti, rozprávačky rodinných mýtov, ale aj svedkyne veľkej histórie.

Storytelling sa v inscenácii mieša s pohybovým divadlom a videoartom v toku kolektívnej aj selektívnej pamäti, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu ako recept – alebo ako trauma. Čo sa deje, keď sa minulosť opakuje tak dlho, že už ani nevieme, čo bolo a čo nás ešte čaká?

Inscenácia podľa pôvodného autorského konceptu V ústach cukor, v rukách bič.

Uvádíme v rámci festivalu Venušiny dny 2026.

*Tento projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Hlavné mesto SR Bratislava prostredníctvom Nadácie mesta Bratislavy.
**Za podporu v podobe rezidenčných pobytov ďakujeme Studiu ALTA a Venuši ve Švehlovce. Za storytelling konzultácie ďakujeme Markéte Holé. Za poskytnutie dokumentárneho materiálu ďakujeme Paměti národa (CZ).